Kukuričné pole

Autor: Ľuboš Chovan | 3.4.2013 o 23:46 | (upravené 6.4.2013 o 20:36) Karma článku: 5,07 | Prečítané:  266x

,,Uhni !!!´´ ,,Nepočuješ, ku*va, z cesty !´´ Ak ste si mysleli, že sa to zas len nejaký nedočkavý tupý občan rúti 160-tkou dedinou, tak ste na omyle.   Je pondelok ráno a je tesne pred siedmou hodinou  a miestna poštárka Margita sa ponáhľa s vetrom opreteky na svojej skladačke do krčmy na jednu rannú vyrovnávaciu, aby mohla s ako takým pokojom nastúpiť do roboty.

 

,,Uhni !!!´´

,,Nepočuješ, ku*va, z cesty !´´

Ak ste si mysleli, že to zas len nejaký nedočkavý tupý občan rúti 160-tkou dedinou, tak ste na omyle.   Je pondelok ráno a je tesne pred siedmou hodinou  a miestna poštárka Margita sa ponáhľa s vetrom opreteky na svojej skladačke do krčmy na jednu rannú vyrovnávaciu, aby mohla s ako takým pokojom nastúpiť do roboty.

,,Daj mi za jeden, Paľo. A pohni si, nemám čas,“ vyhŕkla na krčmára hneď pri vstupe.

,,Takto za rána?“

„ Nepindaj, si krčmár, tak nalej. Morálne blobosti si nechaj pre niekoho, kto o tie žvásty stojí.“  Hodila ho do seba a už trielila do roboty.

Ak  vyzerá, že pani Margita je zlý človek, tak to tak nie je.  Nebývala taká vždy.  Za mlada to bolo veľmi príjemné dievča. Na osemročnom športovom gymnáziu,  ktoré navštevovala v Humennom,  to nebola len výborná žiačka,  ale aj výborná atlétka a futbalistka.  Nebolo to nič nečakané. Narodila sa do futbalovej rodiny.  Jej otec  bol  bývalý ligový hráč a jej dvaja starší bratia hrali futbal tiež.  Keďže  v Papíne Humennom, kde bývala,  v tom čase neexistoval  ženský futbalový tím, musela Gitka, ako ju volali jej kamaráti, hrať medzi chlapcami. Nemala to medzi nimi jednoduché, ale zvládala to veľmi dobre.  Avšak dievčatá medzi chlapcami môžu hrať len v žiackych kategóriách.  Tak nastal problém. Margita ako 15- ročná nemala zrazu za koho hrať.  Plakala celé dni, prosila otca nech jej dovolí hrať za neďaleký Prešov, ktorého ženský tím fungoval už niekoľko rokov.  Nakoniec sa jej otec už na to nemohol ďalej pozerať. Predsa to bola jeho jediná dcéra a aj keď sa veľmi bál, nakoniec ustúpil.

V Prešove sa jej darilo, dokončila strednú školu a našla si medzi ´Áčkármi´  - mužmi Prešova, hrajúcimi česko-slovenskú ligu aj svoju lásku – Štefana, za ktorého sa ako 20- ročná maturantka vydala.  Problém v jej živote nastal po skončení strednej školy.  Ženský futbal sa na Slovensku nehral  na profesionálnej úrovni. Gitka sa zrazu ocitla v pozícii, kedy nevedela čo vlastne chce v živote robiť.  Jediné šťastie mala v tom, že sa nemusela strachovať o financie. Štefanovi, jej manželovi, sa darilo veľmi dobre a patril v Prešove medzi najcennejších hráčov. Stala sa z nej  tzv. žena v domácnosti.

Ako 22- ročnej sa im narodil syn, ktorého pomenovali najprv Ronaldo, po vychádzajúcej brazílskej futbalovej hviezde, ale keď prišli na matriku, postaršia úradníčka ju zle počula a na rodný list napísala Rosaldo. Obom rodičom sa to ku podivu zapáčilo a nechali to tak.

Čas plynul. Písal sa rok 1986. Všetko  v jej živote šlo krásne. Mala pekný dom, manžela, 10-ročného  syna, nič jej nechýbalo. Až raz v jeden večer prišiel  najlepší kamarát Štefana, a zároveň aj jeho tímový spoluhráč Miňo za ňou domov.  Akurát sa vrátili zo zápasu Pohára víťazov pohárov z francúzskeho Bordeaux.

,,Ahoj Gitka,“ pozdravil so smútkom v hlase Miňo.

,,Ahoj Miňko. No ako zápas.  A kde je Števko?“ spýtala sa ustráchane Gitka.

,,Veď práve preto som tu.“

,,Čo sa deje?!“  spýtala sa už so zvýšeným hlasom.

,,Štefan sa s nami nevrátil, zostal tam. Vieš sama, že mal nejaké ponuky zo zahraničia a v dnešnej dobe nie je jednoduché len tak ísť niekde hrať a vedel, že ak ti to povie... bola to jeho jediná šan...“

,,Čo ? To nie, neverím ti!“ prerušila ho plačúcim hlasom. ,,On by mi ... on by nám niečo také nespravil. To je hlúposť.“

,,Je mi to ľúto. Ale povedal, že vám bude posielať peniaze.“

,,Seriem na jeho peniaze. Ako nám to mohol spraviť ? Ako?“

Pre mladú maminu to bol obrovský šok, ktorý nečakala ani vo sne. Vedela, že v zahraničí bol o neho záujem, ale aby spravil toto, to by nečakala nikdy. Zobrala to ako obrovskú zradu.  Znenávidela celé mesto a presťahovala sa naspäť do rodného domu. Jej otec s mamou boli už dva roky po smrti a jej obaja bratia žili v Čechách.  Bola tam len ona so synom a nevedela čo si počať. Mala ešte nejaké peniaze, ale vedela, že z nich nevyžije večne. Tak zháňala robotu. Usmialo sa na ňu šťastie v tom, že akurát nedávno umrela miestna poštárka. Na miestnej pošte jej pracovali kamarátky ešte zo základky, tak jej tú prácu ponúkli.  Roky šli ďalej, ona stále nevedela nájsť v sebe vnútorný pokoj a prehrýzť, čo jej spravil Štefan. Postupne zanevrela na celý svet. Jej najlepším kamarátom sa stal alkohol a starý bicykel po mame – žltá skladačka.

Prešlo pätnásť rokov od chvíle ako ju manžel opustil. Rosaldo študuje v Bratislave, domov sa vracia ledva raz za dva mesiace, aj to len na skok, zistiť či sa mama ešte neupila k smrti alebo sa niekde nezabila na skladačke, pretože už trikrát ju našli ležať doráňanú na kukuričnom poli s minimálne dvomi promile v krvi.

,,Zase si ako delo?" spýtala sa jej kolegyňa, keď Margita vošla na poštu.

,,Do toho ťa nič. Daj mi veci čo treba a nestaraj sa.´´

,,Dobre dobre, už som ticho . Dnes máš doručenku ku starému Gejzovi.  Dávaj si tam pozor, keď pôjdeš cez to pole, kukuričné či aké to je, vieš ako to tam hádže. Choď opatrne,“ ustarostene ju varovala.

,,Prestaň nič sa nestane,“ odfrkla Gita.

,,Nuž, rob ako chceš. Ináč, máš tam aj jeden list,“ rezignovane odvetila jej kolegyňa.

Margita zostala ako obarená. Nik jej nič neposlal už viac ako štyri roky. Nervózna, hneď ako odišla z pošty, vytiahla spomedzi hŕby listov ťapku borovičky na upokojenie. Vysadla na skladačku a ako šialená rútila sa ku kukuričnému poľu. Vedela, že tam bude mať súkromie. Celá bez seba otvorila list.

„Milá Gitka, možno si už na mňa nepamätáš, ale píše ti tvoj futbalový tréner z Prešova. Mnoho rokov ubehlo čo sme sa nevideli, a tak dievčatá zorganizovali stretnutie po rokoch. Príď medzi nás zaspomínať si.“

Ako to čítala znova a znova, mysľou jej prelietali obrázky z futbalových rokov, mladá príjemná tvár a vyšportovaná postava. Musela si uliať za jeden, za dva a ani sa nenadiala a padla celá ťapka a ona bezmocne klesla na zem medzi steblá kukurice. Tvár jej zaliali potoky sĺz. Pôjde, nepôjde? Bola z nej troska, ktorá sa držala zuby-nechty nad vodou.

„Tento týždeň zabehnem ku kaderníčke a niečo kúpiť na seba. Možno to nebude tak zlé,“ nahlas rozmýšlala.

„Som schopná vôbec ísť? Kurva tam, veď čo je zo mňa? Úplná troska. Čo si pomyslia baby, keď ma uvidia. Bože, čo mám robiť?“ zúfalstvo a chaos, toto všetko sa odohrávalo v jej mysli.

„Tréner je už predsa len veľmi starý, aspoň sa uvidíme, ktovie ako sa má. Bol to dobrý chlap,“  uvažovala a presviedčala samú seba, až  kým ju nepremohla únava a zaspala na poli, ktoré ju pár krát jej vinou skoro zmrzačilo.

Prešlo pár rokov.

„ Dievčatá, rýchlejšie, poďme, poďme, no tak!“ z ihriska sa ozýval ženský hlas. Žena v rokoch, upravená, plná života, pískla do píšťalky a dievčatá s radosťou začali nový tréning s obľúbenou trénerkou. Veď mali rovnaký cieľ a rovnakú radosť z hry.

Na konci ihriska do diaľky svietila krásna udržiavaná zeleno-biela skladačka. Čakala na svojich denných dvadsať kilometrov...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?