Ďakujem, neprosím

Autor: Ľuboš Chovan | 6.4.2013 o 17:46 | (upravené 6.4.2013 o 18:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  35x

Nebolo to tak dávno, čo som sa spolu so spolužiakom ponáhľal na vlak domov a zhodou okolností som započul rozhovor dvoch žien v strednom veku. Niesol sa asi v tomto duchu: „Tí učitelia, čo chcú akože teraz, peniaze? Keď je kríza a nikde nie sú?!" „Veď nech odídu, keď sa im máli."

 

Nebolo to tak dávno, čo som sa spolu so spolužiakom ponáhľal na vlak domov a zhodou okolností som započul rozhovor dvoch žien v strednom veku. Niesol sa asi v tomto duchu: „Tí učitelia, čo chcú akože teraz, peniaze? Keď je kríza a nikde nie sú?!" „Veď nech odídu, keď sa im máli." Nielen tu, ale v podstate vo všetkých diskusiách, či na internete či v krčme, sa nájdu ľudia, a nie je ich málo, ktorí jednoducho neznesú pomyslenie na to, žeby sa mohol mať niekto iný lepšie.  Na našom malom Slovensku je ľahké vládnuť. Veľmi ľahké. Krásne sa vládne krajine, kde sa ľud nevie absolútne pre nič spojiť a nechápe, že taký štrajk učiteľov môže byť práve  pre nich odrazovým mostíkom k lepšiemu životu. Namiesto toho, aby si baníci, sestričky, poštárky, farmári,  pekári, železničiari, atď. spojili a povedali STOP! a postavili sa za nich,  sa deje to, čo je tak strašne typické a v podstate, také slovenské - porovnávanie, neúcta, závisť, ponižovanie. Ľudia nechápu, že boj o právom prislúchajúce peniaze v tomto skorumpovanom, zhnitom štáte je kolektívny šport, kde musia ťahať všetci za jeden koniec povrazu. Nedochádza im, že keď pomôžu teraz, tak nabudúce môžu pomôcť učitelia naopak im. Kým to ľudia na Slovensku nepochopia, nikdy sa nič nezmení a v konečnom dôsledku sa nikdy nebudú mať lepšie.

Peniaze v tomto štáte vždy boli, sú a aj budú. Na to by som stavil všetko. Len treba o ne bojovať a hlavne bojovať spoločne. Inak skončia, ako bolo tomu v minulosti a aj je teraz, v nesprávnych rukách, ktoré si ich prerozdelia podľa vlastného záujmu.

Nemusím byť odborníkom na politickú či ekonomickú sféru, aby som videl, čo sa deje. Sme občanmi štátu, ktorý sa za 23 rokov neskutočne rozkradol. Naše vlády na čele s Ficom, Dzurindom, Mečiarom a spol. robili a robia len obyčajnú šľapku „západnému svetu" a nič nefunguje ako má. To západ chcel, a prostredníctvom našich politikov, sa mu to aj podarilo. Urobiť zo slovenských občanov tupých prisluhovačov a lacnú pracovnú silu. A školstvo, ako nositeľ inteligencie a rozumu, sa dostalo na posledné priečky záujmu ľudí a samotný status učiteľa, klesol na podradnú, až úbohú úroveň.

Keď sa pozriem okolo seba - ľudská nedôstojnosť a chamtivosť dosiahla svoje. Záhon neprajnosti a hlúposti sa veľmi rýchlo rozrástol. Vytláča a úspešne ničí všetko dobré a krásne, čo ešte zostalo. Riťolezci, tupci, závistlivci, idioti, politici. Sám za seba môžem povedať - Ďakujem, neprosím.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?